BUĎTE K SEBE ÚPRIMNÉ

BUĎTE K SEBE ÚPRIMNÉ

Úplne ideálne by bolo, keby ste samé so sebou otvorene podebatovali ešte pred tým, než sa opäť rozhodnete so sebou niečo robiť. Bez počiatočnej úprimnosti je šanca na úspech výrazne ohrozená. Koučing robím tri roky a hneď spozorniem,  keď na začiatku spolupráce žena identifikuje príčinu svojej nadváhy mimo seba. Samozrejme sú aj externé objektívne faktory, ktoré nás determinujú- choroba, povaha, inteligencia, gény. Našťastie však nie je veľa tých, u ktorých je objektívne obmedzenie hlavnou príčinou stagnácie či nihilizmu. Táto skupina sústredí svoje sily väčšinou na nesenie jarma, nemíňa energiu na stavanie vzdušných zámkov. Tí, ktorí sa rozhodnú niečo dosiahnuť (a nemusí to byť len strata hmotnosti) tak urobia, lebo cítia, že priestor na zlepšenie existuje. No mnohí pri tom pocite aj skončia a čakajú, že zmenu podnieti niekto zvonku.

Dôvod, pre ktorý nevidia príčinu neuspokojivého stavu v sebe, je tým istým, pre ktorý čakajú, že im niekto z neho pomôže. Odo mňa ako kouča čakajú zázraky. Že ich dennodenne budem ťahať za ruky, a že ich budem utvrdzovať , že ich vlastné nešťastie je dôkazom nespravodlivosti sveta. Musím sa priznať, že zo začiatku som sa tejto úlohy chytila odhodlane, motivovaná s najväčšou pravdepodobnosťou vlastným narcizmom. Je predsa jednoduché pôsobiť cnostne vedľa nezodpovednej osoby. Deficit výsledku ma v takých prípadoch prinútil diagnostikovať pohnútky na oboch stranách. Prišla som k ráznemu záveru. Nie každý neúspešný človek je obeťou a nie každý, kto je na dne chce rásť.

Spozorovala som niekoľko spoločných vlastností týchto ľudí. Zhovievavo prehliadajú prešľapy na svojej strane, no prísne súdia prešľapy iných. Žiarlia, keď sa niekomu darí, prípadne úspech druhého bagatelizujú. Nebažia po rozšírení obzorov, naopak snažia sa vnútiť okoliu svoju verziu sveta. Stavajú sa do pozície šľachetnej obete nespravodlivých udalostí. To všetko zlé sa stalo samo…

Veľa ľudí je ochotných trpieť vlastným neúspechom. Bytie v kruhu pokusov o progres je bezpečné a ľahšie ako prevziať skutočnú zodpovednosť. Je pohodlnejšie nerozmýšľať, nekonať, nenamáhať sa. S takýmto postojom ani ten najlepší terapeut nemôže pomôcť. Myslím, že smerovať nahor sa nedá bez toho, aby sme neodhalili nedostatky prítomnosti . Nenachádzajme úľavu v nekritickom súcite. Majme odvahu byť spravodlivý k samému sebe!