KONIEC LETA

Posledný augustový deň je pre mňa niečo ako Silvester pre väčšinu ľudí. Rekapitulujem, vyhodnocujem uplynulý rok. Všetky moje sestry, ja, môj manžel, naša najmladšia dcéra, otec a mamka oslavujeme v lete narodeniny. Každý deň striehnem na číslo v kalendári, aby som náhodou na niekoho nezabudla. 24. august, deň menín môjho otca, uzatvára náš milý čas osláv. Končí sa i čas prázdnin a ja mám zakaždým pocit, že to akosi rýchlo zbehlo. Že sme zase o rok starší…

Tak to je každý rok. Plynie jeden za druhým. Myslím, že deti plynutie času vnímajú inak. Prázdniny trvajú večnosť a čas do Vianoc nekonečnosť . Mne sa naopak stáva, že keď sa ma niekto opýta koľko mám rokov, mám problém pohotovo odpovedať. 35?36? Nechce sa mi veriť, že už 36. Akoby vedomie chcelo potlačiť plynutie času. Tak si dávam otázku prečo to vnímam negatívne.

Myslím, že je to v mojom prípade tak, lebo príliš hľadím do budúcnosti. Čo mám v pláne, čo ešte treba dosiahnuť, urobiť, získať, zažiť. Už neviem ktorý spisovateľ to bol, no páčilo sa mi ako všetky svoje životné plány prirovnal k honbe za vetrom. Žiaden plán sa totiž nedá naplniť na maximum, žiaden zážitok nás nedostane do stavu absolútnej extázy, žiaden zisk nie je neprekročiteľný. Nestačí nám niečo, chceme všetko. Nestačí nám dosť, chceme viac….Neuvedomujeme si však, že ani tvorivosť, ani blaženosť, ani poznanie, ani bohatstvo či moc nevedie k trvalému naplneniu.

Nechcem tým povedať, že sa máme stagnovať, či leňošiť s výhovorkou márnosti snahy. Chcem tým povedať, že si strážme mieru tej snahy. Aby prílišná snaha o budúce uspokojenie nespôsobila to, že momenty, úsmevy, rozhovory, objatia uniknú ako vánok vo vetre. Aby sme naplnenie vedeli nachádzať najmä v prítomnosti lásky, sile vzťahov a skutočnom dobre. Aby sme vymenili tú honbu za vetrom za túžbu ostať v tomto okamihu.

Vymeniť TÚŽBU za VĎAČNOSŤ.

Myslím, že v tomto nastavení ten čas bude plynúť o čosi pomalšie….