TOXICKÁ POZITIVITA.
TOXICKÁ POZITIVITA.
Pamätám si na chvíľu, keď mi lekár robil ultrazvuk a povedal, že nie je všetko v poriadku. Zmocnila sa ma úzkosť a strach. Keď som oznámila blízkym, že nemám takmer žiadnu plodovú vodu, zaplavila ma spŕška utešujúcich viet v zmysle „všetko bude v poriadku“. Spomínam si, že mi to vôbec nepomohlo a uzavrela som sa do seba. Rovnaká situácia sa opakovala, keď môj otec bojoval o život a všetko nasvedčovalo tomu, že riziko smrti je vysoké. Chcela som počuť len lekárov a ich reálne zhodnotenie otcovho stavu. Nepomáhalo myslieť pozitívne a a ani to, že pozitívnu energiu nám posielalo veľa ľudí v správach. Cítila som sa bezmocná, nešťastná, miestami vinná za to, že nedokážem myslieť pozitívne. Dnes mi pripadá úplne prirodzené, že to kritické obdobie som prežila bez úsmevu na tvári.
Keď moja najlepšia kamarátka prišla o bábätko, rozmýšľala som, ako ju utešiť. Nepovedala som jej, že to nevadí a ani, že to prejde. Veď je to nezmysel. Objala som ju a povedala, že je to strašné. Neviem, či som urobila dobre, no násilne premieňať smútok na falošnú ilúziu pohody mi je proti srsti. Nemyslím si, že v živote nemajú mať priestor negatívne emócie. Nemyslím si ani, že pozitívnym myslením dosiahneme všetko čo si zmyslíme. Myslím, že nie všetko v živote má zmysel, a že i prostá smola je súčasťou našich životov.
Samozrejme tým nechcem povedať, že s traumami životných udalostí máme byť spojení doživotným pesimizmom. No myslím, že k optimizmu je potrebné sa dostať práve cez fázu prijatia a vysporiadania sa s negatívnym a nehľadať skratky. Túto fázu nie je dobre uponáhľať. Mám pocit, že to moderné „keep smiling“ v mnohých prípadoch neznamená, že negatívne emócie nie sú, ale že sú potlačené. Takéto filtrovanie reality je len na krok tomu, aby sme filtrovali obraz o sebe samom.
Desí ma dnešná spoločnosť a jej masové úsilie o ružový svet. Ako keby bola posadnutá odstraňovaním nepohody a stresu. Občas mám pocit, že nás z médií obklopujú len ľudia, ktorí nemajú problémy. Chceme byť takí istí. Keď sa cítime zle, obviňujeme sa zo zlyhania. Masovo sa vyhýbame bolesti a spoločnosť nám ochotne podáva ruku cez nespočetne veľa prostriedkov na to ako negatívne emócie potlačiť. Iste sa vám už stalo keď ste zlosť či smútok zajedli maškrtou, alebo ste sa vybrali na nákup bez ohľadu na to, či niečo z obchodu potrebujete. Prejedanie, alkoholizmus a iné závislosti môžu byť dôsledkom našej honby za dokonalým životom.
Keď Vaše dieťa plače, nehovorte mu nech prestane. Neospravedlňujte ho pred známymi, že je asi unavené. Skúste ten nepohodlný stav prijať bez hanby a spoločne vyriešiť. Bude to možno stáť viac času a trpezlivosti, ale dobre viete, že odolnosť a sila sa nepestuje v čase hojnosti.
Keď je vám na nič, skúste zistiť prečo to tak je a riešenie hľadať v sebe nie v obchode. Nech to trvá ako dlho chce.
Keď sa vás niekto opýta ako sa máte, úprimne mu odpovedzte, možno to, že sa nemáte dobre, mu pomôže cítiť sa normálne.
Majte radi život, v časoch dobrých aj zlých, žite skutočne.
Zobraziť štatistiky a reklamy
