AKÝ SĽUB BY SI CHCELA DAŤ VÁŠMU VŤAHU?

AKÝ SĽUB BY SI CHCELA DAŤ VÁŠMU VŤAHU?

ČO BY SI OD VÁS ZASLÚŽIL?

Túto otázku mi položila moja kamarátka Janka. Je z hry človečina, ktorú všetkými desiatimi odporúčam, lebo vás prinúti nazrieť do seba, do vašich vzťahov, jednoducho na chvíľu sa zastaviť v rozhovore.

Zaujímavé ako je tá otázka formulovaná. Naše vzťahy si niečo zaslúžia? Cítime, že áno, ale prečo?

Myslím, že preto, lebo v sebe nesú tú najvyššiu životnú hodnotu, LÁSKU. Vzťah je pre ňu živnou pôdou, koreňmi, ktoré ju kŕmia všetkým, čo ju udržuje životaschopnou. Raz prilieva vodu jeden, inokedy druhý. Raz listy obschnú, inokedy sa obsypú ovocím. Strom našich vzťahov mení farbu, vitalitu, no korene sú stále pod zemou. Je mi smutno, že čoraz častejšie vidím ako ľudia korene vytrhujú nasilu len preto, že tento rok jabloň nezarodila, alebo čerešňa vedľa má krajšie kvety.

Minulý mesiac sme s mojím drahým oslávili 10 rokov manželstva. Zaspomínali sme ako sme náš strom zasadili, ako prvý, druhý a tretíkrát priniesol ovocie. Máme ho radi. Nesie v sebe hebkosť prvého pohľadu, triezvosť hádok, rany sebectva, pokoru zmierenia, vytrvalosť obety, vášeň túžby a nádej večnosti. Je náš a je jedinečný. Nie je dokonalý, ale je ŽIVÝ.

Želám si, aby sme letokruhy písali spoločne, aby sme spolu vytvárali tému budúcnosti. Aby si nikto z nás neprisvojil pero a nediktoval druhému svoju predstavu.

Verím, že náš vzťah si zaslúži, aby jeho listy kontrastovali s hájom sebectvom zničených vzťahov. Aby v šume jeho listov znel skôr názor toho druhého ako vlastné presvedčenie. Aby cez ne stále prenikalo svetlo očí toho druhého a zatienilo vlastnú samoľúbosť.

Chcem nášmu vzťahu dať úprimnosť. Schopnosť v nahote vlastnej nedokonalosti ukázať konáre chýb a brať za ne zodpovednosť. Aby sa Tvoja i moja zima viny stretla s jarou odpustenia.

Aby žiadna búrka nepoškodila korene, lež odstránila suché konáre. Aby hnev neostal vášňou spochybnenej dominancie, ale aby vzplanul v sile nových ratolestí.

Želám si, aby nás získaná pevnosť kmeňa nikdy nezlákala k ľahostajnosti. Aby sme si nemýlili ticho s pokojom a hluk s rozhovorom.

Aby sme pripútanie k zemi nikdy nevnímali ako stratu slobody, ale ako istotu domova. Aby sme slobodu nachádzali vo vzájomnej dôvere.

Želám si, aby sme cieľ nášho rastu nevideli v tom, aký je náš strom krásny a vysoký, ale v tom koľko ovocia sme rozdali.

Aby sme vedeli povedať prisahané „ÁNO“ aj v čase, kedy ten druhý nebude mať silu polievať. Aby potrebná obeta nebola ťarchou, ale prirodzeným odkazom nášho vzťahu.

Teším sa, že sa náš strom kníše vo vánku duše našej rodiny. Verím, že každá z našich dcér si z obrazu nášho stromu namaľuje mapu k pokladu skutočnej LÁSKY.